Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne.
Pravdepodobne od čias Saddáma Husajna nebolo medzinárodné spoločenstvo svedkom takých častých a rozsiahlych použití chemických zbraní proti civilistom ako v prípade nekončiacej sýrskej občianskej vojny. Britská stanica BBC doteraz hlásila 40 takýchto prípadov rôznej intenzity, pričom ich zatiaľ posledné nasadenie vyvolalo vojenskú reakciu USA, Veľkej Británie a Francúzska.
Vzniknutá situácia so sebou prináša niekoľko otázok právneho, morálneho, ako aj politického charakteru. Tento vojenský zásah totiž opäť otvoril priepasť medzi legalitou (intervenovalo sa bez jednoznačného právneho odôvodnenia) a morálkou, ktorá hovorí o potrebe ochrany bezbranných civilistov.
Právo nahradila politika
Najprv sa treba pozrieť na jeho známu príčinu: použitie chemických zbraní, ktorých nasadenie je znakom neefektívnosti doterajšieho odzbrojovacieho režimu či lepšie povedané kontroly jeho dodržiavania. Inšpektori z Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) totiž pred niekoľkými rokmi vykonali kontrolu na všetkých vládou deklarovaných miestach a sýrske zásoby chemických zbraní boli pod ich dohľadom zničené.
Pretrvávajúca prítomnosť týchto zbraní v krajine tak môže znamenať len jednu z alternatív – buď sa v ich výrobe aj naďalej tajne pokračuje, alebo sa tieto zbrane dostávajú do Sýrie zo zahraničia (ktorákoľvek možnosť porušuje odzbrojovacie záväzky).
Nasadenie chemických zbraní je v modernom medzinárodnom práve zakázané a porušenie tohto zákazu je klasifikované ako vojnový zločin, ktorého spáchanie vyvoláva vznik trestnoprávnej zodpovednosti. Kameňom úrazu sa však v tomto prípade stáva vynútiteľnosť práva.
