Asi je to profesionálna úchylka pozorovateľa politiky, ale pri všetkých nedostatkoch Smeru oceňoval formálne čisté, profesionálne zvládnuté mocenské rošády a personálne výmeny.

Pohľad na aktuálne absurdné divadlo (najnovšie s Gašparom, ale aj predtým) je azda najrukolapnejším príznakom rozvratu bývalej štátostrany.
Smer totiž s devízou skonsolidovanej strany s funkčnými mechanizmami vedome pracoval aj pred svojimi voličmi, Robert Fico vždy zdôrazňoval, že strana sa navonok nesmie zaoberať sama sebou.
Možno je to prisilné slovo, ale nazvime to étosom. Odhliadnuc od národnosocialistickej agendy politickí inžinieri Smeru vždy kládli dôraz na stabilitu.
Nielen hospodársku a sociálnu, ale aj politickú, aby mali voliči istotu, že strana vie, čo robí, odkiaľ a kam ide. To neznamená, že Smer nečelil krízam, lenže ich riešenia mali nejakú logiku a prichádzali ako konsenzuálne výsledky kolektívneho straníckeho rozumu.