Autor je britský veľvyslanec
Svet už dávno pochopil, že schopnosť človeka týrať iného človeka – aj bezbranné ženy a deti – je obmedzená len našou predstavivosťou. Je však niečo, čo pri použití chemických a biologických zbraní vnímame všetci ako hlboko groteskné. Zasahuje všetkých bez výnimky a nekonečné utrpenie obetí nás inštinktívne nabáda cúvnuť pred jeho krutosťou. Malo by nás to viesť aj k neúprosnému odporu k tým, ktorí ich používajú.
Stojí za to pripomenúť si, že moderné chemické zbrane boli prvýkrát použité v prvej svetovej vojne. Medzinárodnému spoločenstvu trvalo osemdesiat rokov dohodnúť sa na pravidlách obmedzujúcich ich použitie. Za 21 rokov sa zlikvidovalo 95 percent zásob chemických zbraní. Bol to úžasný globálny úspech a Organizácia pre zákaz chemických zbraní OPCW v roku 2013 právom dostala Nobelovou cenu.
V tom istom roku však Asadov režim začal v Sýrii podnikať útoky chemickými zbraňami a Rusko začalo využívať svoje miesto v Bezpečnostnej rade OSN, aby ho bránilo a predchádzalo vyvodzovaniu dôsledkov, čo sýrsky režim ešte viac posmelilo. S bohorovnou ignoráciou k obetiam, ale aj vlastnej medzinárodnej reputácii Rusko už dvanásty raz využilo svoje veto na obranu Asadovho režimu pred spravodlivosťou. Rusko aj po poslednom útoku v Dúme naďalej absurdne popiera, že boli použité chemické zbrane. A záplavou dezinformácií sa snaží o zmätok a nastolenie atmosféry nedôvery.
“Rusko v poslednej dekáde škandalózne prišlo o povesť zodpovedného stáleho člena Bezpečnostnej rady.
„
V čase, keď sa pred dvoma týždňami v Dúme začínal ďalší chemický horor, OPCW starostlivo zostavovalo svoju správu o jede, ktorý bol použitý v anglickom Salisbury. Dnes už poznáme ich zistenia. Medzinárodní kontrolóri potvrdili, že jed zo Salisbury bol nervový plyn vojenského pôvodu typu známeho ako novičok, ktorý bol vyvinutý počas sovietskej éry a vyrábaný v Rusku.
Nemožno pochybovať o integrite procesov, ktoré používa OPCW. Napriek tomu Rusko vopred vyhlásilo, že zistenia nezávislého medzinárodného úradu nebude akceptovať. OPCW neukázalo prstom na vinníka, pretože to ani nemalo byť ich prácou. Je na Rusku, aby vysvetlilo, ako sa stalo, že ich nervový plyn bol minulý mesiac použitý pri pokuse o vraždu dvoch civilistov na britskej pôde. Napriek mase dezinformácií a pokusom o diplomatické odvracanie pozornosti sa fakty nemenia.
Vieme, že Rusko vyrábalo nervový jed v posledných desiatich rokoch a naďalej je schopné v tom pokračovať. Vieme, že Rusko skúmalo možnosti útokov s použitím nervových plynov. Každý si vie dohľadať dlhý zoznam Ruskom sponzorovaných vrážd jedmi alebo inými prostriedkami, ako aj verejných vyjadrení lídrov Ruska varujúcich zradcov pod hrozbou vraždy.
Krátkozrakými pokusmi vyhnúť sa odpovediam na svoje vlastné strašné správanie Rusko v poslednej dekáde škandalózne prišlo o povesť zodpovedného stáleho člena Bezpečnostnej rady. Vykazuje jasný vzor správania, pri ktorom prekračuje hranice práva a slušnosti nielen v Gruzínsku a na Ukrajine, ale aj v prípade zostrelenia lietadla MH17, pri nepodarenom pokuse o prevrat v Čiernej Hore a ďalšom zasahovaní do demokratických procesov.
Keď to zhrnieme, chemické vraždy, útok v Salisbury a odmietnutie správy OPCW, neochvejná podpora monštruózneho režimu Asada – to všetko potvrdzuje, že Rusko dnes predstavuje priamu hrozbu dohovoru o chemických zbraniach.
Kým slušne rozmýšľajúci ľudia sa stavajú za obranu dohovoru, je tu aj druhá otázka. Otázka, ktorú Rusko nemôže zablokovať, keďže nemá veto na verejnú mienku: podporuje vôbec Rusko medzinárodný systém založený na pravidlách?
Autor: Andy Garth
