Demisia Tomáša Druckera udelila politickej kríze novú rotáciu, ktorá je násobne podstatnejšia než abdikačné dôvody exministra. Samozrejme, iba vtedy, ak rovnako zmýšľa aj prezident Andrej Kiska.
Svojou rezignáciou totiž Drucker – nechtiac, iste – vyzval prezidenta, aby napravil svoje zaváhanie, keď požehnal druhej Pellegriniho zostave a pustil ju do arény. Hlava štátu, ktorú na Gašparovi „jediné, čo zaujíma, je to, že kedy bude odvolaný“, má dokonca morálnu povinnosť nepustiť na vnútro žiadneho náhradníka, o ktorom by mal sebemenšiu pochybnosť, že nezareže Gašpara hneď v prvom kroku. Prezident isteže nie je zodpovedný za vládu. Má však ústavný príkaz konať v prospech riadneho chodu inštitúcií štátu, čím – každý uzná – zaiste nie sú dve kauzy politickej korupcie na súdoch za šesť rokov.
