Absurdnejšiu (patafyzickejšiu) demisiu, než akú vystrúhal minister vnútra, Slovensko nevidelo. A, zrejme, neuvidí ešte dlho.
Vyhlásiť za zásadný dôvod abdikácie, že v bitke o Gašpara nevie prijať také ani onaké rozhodnutie, a tri hodiny na to počúvať, ako ten istý Gašpar, ktorý všetky jeho ponuky na dobrovoľné vzdanie sa funkcie odmietal, uzavrel dohodu o odchode s premiérom, je – s malým zveličením – dôvod takmer na samovraždu. Tú politickú napokon Drucker aj vykonal.

Výjav, keď minister zvádza demisiu na neschopnosť splniť úlohu, ktorá sa vzápätí sama od seba splní, je natoľko absurdný, že musíme oprášiť týždeň starú ideu o Gašparovi ako čírej zámienke pre Druckera. Teda aby z kresla, v ktorom podnikanie svojej manželky nemohol zvládnuť a prežiť, zmizol ako gáfor aj s vierou, že ako radovému občanovi mu dajú – aká irónia – ľudia od Gašpara azda pokoj.
Tvrdiť, že pozemkový biznis pani Druckerovej má trestnú skutkovú podstatu, si z voleja nedovolíme. Čisto eticky však platí, že okrádanie reštituentov je jeden z najhanebnejších spôsobov materiálneho zveľaďovania domácnosti nieže ministra vnútra, ale kohokoľvek.