Známa politická poučka vraví, že do opozície sa neodchádza, v nej jednoducho zostanete. Niečo podobné platí pre našu príslušnosť k Západu.

Napriek najnovším vyznaniam lásky do Moskvy či Budapešti nikto nevraví, že nás Danko so Sulíkom a Kollárom (a tak ďalej) odvlečú do ruských stepí. Ako svojho času Mečiar aj oni budú vytrvalo opakovať, že chceme byť súčasťou NATO a EÚ. Napokon, zmeniť to vlastnými silami ani nie je možné, môže sa to však prihodiť akosi „samo“.
Podstata príslušnosti k nejakému celku spočíva v tom, že aj jeho zvyšok cíti príslušnosť k vám a, teraz pozor, má z nej nejaký prospech. Hospodársky, bezpečnostný, politický, vyberte si. Aké dôvody na to dnes majú Francúzsko a Nemecko?