Autor je bývalý námestník generálneho tajomníka OSN a bývalý indický minister zahraničia
India nemá koltan (vzácny nerast, ktorý sa používa v elektronike) ani vzácne zeminy, má málo ropy a nedostatok vody. Má však ľudí – 1,3 miliardy a stále ich pribúda. To robí z Indie potenciálne veľmi bohatú krajinu na čosi, čo sa nazýva „novou ropu“: na dáta. Kto však bude z tohto bohatstva ťažiť – a koho môže prípadne ohroziť?
Indický premiér Narendra Modi nepochybne rád zhromažďuje údaje. Odkedy sa roku 2014 stal premiérom, vedie nadšeneckú kampaň za rozšírenie digitálneho spravovania, pričom chváli jeho účinnosť a ospevuje jeho schopnosť meniť krajinu.
V súčasnosti sa využívajú biometrické zariadenia na sledovanie dochádzky žiakov a učiteľov v školách a vládnych zamestnancov v práci. Po svojom katastrofálnom programe demonetizácie v roku 2016 Modi tlačil na Indov, aby platili elektronicky, a nie v hotovosti, dokonca aj pri malých transakciách.
Digitálny hegemón
Jeho vláda však má ešte väčšie ambície: rozšírila dosah a sféru indického plánu vydať všetkým obyvateľom „jedinečné identifikačné číslo“, čiže aadhaar, prepojené na ich biometriku. Prvotným cieľom tohto programu – iniciovaného v roku 2009 vládou vedenou stranou Kongres – pôvodne bolo riadiť vládne dávky a vylúčiť „falošných poberateľov“ verejných subvencií a tým zabrániť vykrádaniu štátnych financií.
Keď zaviedli projekt aadhaar, Modi – vtedy premiér indického štátu Gudžarát – bol vehementne proti a sľuboval, že ak sa k moci dostane jeho strana Bharatija Džanata, zruší ho. No vo funkcii premiéra zrazu program prijal a prikázal, aby identifikačné čísla prepojili prakticky so všetkým. Bankové účty, zápisy do škôl, zmluvy na mobilné telefóny, cestovné záznamy, hospitalizácie a dokonca aj kremačné potvrdenia teraz všetky vyžadujú aadhaar napriek Modiho uisteniam pred najvyšším súdom, že účasť v programe nebude povinná.
Pri Modihoho cieľoch ide o oveľa viac než iba o efektivitu. Bez začervenania vyhlásil, že údaje znamenajú „skutočné bohatstvo“ a že „ktokoľvek ich získa a ovláda“, môže dosiahnuť „hegemóniu“. A práve politická hegemónia je premiérovým cieľom.
