ý štvorlístok chradol už od volieb a vytvorenie dúhovej koalície je pre ľavicové strany len vhodnou príležitosťou na zatlčenie posledného klinca do rakvy SV.
Prirodzeným základom SV bolo spojenectvo SDĽ a SDSS. Zelení (SZS) a poľnohospodári (HP) sa vlastne len pridali. Preto teraz okolo ich odchodu zo SV nie je toľko rozruchu. SDĽ vyvinula v posledných dňoch maximálne úsilie, aby dokázala, že zodpovednosť za rozpad SV nesie SDSS. Na prvý pohľad je to aj logické - veď SDSS uzavrela koalíciu s inými stranami bez toho, aby sa na tom najprv dohodla so svojím doterajším partnerom. Skutočná príčina postupného rozkladu SV však spočíva v samostatnej ľavicovej opozičnej politike SDĽ. A dezintegrácia kedysi nádejne vyzerajúceho ľavicového štvorspolku je predovšetkým prehrou SDĽ, ktorá ako najsilnejšia ľavicová strana nesie za osud slovenskej ľavice najväčší diel zodpovednosti. Ľavica je dnes roztrieštenejšia ako kedykoľvek predtým. Ešte do predchádzajúcich volieb v roku 1994 bola v podstate jedinou relevantnou ľavicovou silou (ak za klasickú ľavicu pre tento účel nebudeme považovať HZDS) na Slovensku práve SDĽ. Dnes je už iba jednou zo štyroch. Ľavicová dvojka SDSS-SZS má pomerne veľkú šancu dopracovať sa prostredníctvom dúhovej koalície k samostatnému poslaneckému klubu v budúcom parlamente. Už dnes ľavicový monopol SDĽ narúša ZRS zrodené priamo v jej lone. A o slovo sa stále dôraznejšie hlási autentická KSS. SDĽ sa po voľbách mohla pokúsiť o vytvorenie bloku, ktorý by integroval celú demokratickú ľavicu (SDĽ, SDSS, SZS) a zároveň by mohol osloviť aj časť radikálnejšie orientovaného ľavicového voličstva, ktoré inklinuje k ZRS a KSS. SDĽ sa však rozhodla pre samostatnú ľavicovú opozičnú politiku, očakávajúc, že sa stane treťou silou (popri vládnej koalícii a opozičnej pravici). Výsledkom však je, že jej preferencie zostali rovnaké, jej postavenie v rámci opozície sa nezlepšilo a v rámci ľavice sa dokonca zhoršuje.
