O pakuje sa to ako poškriabaná platňa: pri akomkoľvek spoločenskom pohybe sa objavia občianske a stranícke iniciatívy odhodlané zmeniť „Mečiarov volebný systém“, teda pomernú voľbu v jedinom volebnom obvode namiesto dovtedajších štyroch. S týmto záväzkom išla do volieb SDK, potom Smer, samotná HZDS, tieto apely sa ozývali, keď vypukla Gorila a bolo by nesmierne prekvapujúce, keby sa podobné iniciatívy neobjavili aj dnes.
Argumenty sú vždy rovnaké. Zlovestný spoločný obvod slúži ako nástroj temných chúťok straníckych sekretariátov, ktoré bez ohľadu na vôľu verejnosti nominujú do parlamentu poslušné figúrky. Výsledkom je, že zloženie parlamentu neodzrkadľuje demografickú skladbu Slovenska, čím sa v skutočnosti myslí najmä zloženie parlamentu podľa trvalého bydliska zvolených poslancov.
Pravda, tak ako azda k ničomu, ani k zmene volebného systému Vladimíra Mečiara neviedli ušľachtilé pohnútky. Vďaka jednému obvodu bol lídrom celoštátnej kandidátky a ako zďaleka najpopulárnejší politik HZDS mohol oslovovať voličov od Svidníka po Skalicu.
Nech bolo akokoľvek, spoločný obvod je jedna z najlepších vecí, ktorú nám ten pán zanechal. Napokon, ani v roku 1998 mu nijako nepomohla, pretože ňou zároveň docielil, že na čele všetkých volebných lístkov SDK bol Mikuláš Dzurinda, za SMK všade kandidoval Béla Bugár, za SOP Ruddolf Schuster a tak ďalej.
