Autor je fanúšikom Arsenalu a autorom Cynickej obludy

Vrcholový futbal, tak ako väčšina športov, je z veľkej časti ovplyvňovaný náhodou. Lebo, lopta je guľatá, ako vravia starí bardi a športové šťastie vie slepo zapriať všelikomu všelijako, pre príklady netreba chodiť ďaleko: Robert Vittek, útočník na sklonku kariéry, čo sa potom už nepresadil ani len v Turecku, dal na MS 2010 dva góly favorizovaným Talianom a ešte sme ich aj porazili 3:2.
Lenže málokto sa so mnou bude hádať, ak poviem, že keby sa ten zápas s identickými zostavami opakoval stokrát, tak Taliani zvíťazia aspoň 80-krát a Vittek by tie dve pološance tak na milimeter presne trafil možno ešte raz či dvakrát, ale isto by z toho nebolo pravidlo. To nie je nič proti nemu, ani proti úspechu našej reprezentácie, to je jednoducho štatistika. A futbal je vo svojej podstate hra s pravdepodobnosťami. Preto sa významné ocenenia v ňom nezískavajú za jednotlivé zápasy, ale až za víťazstvá na konci dlhodobých kampaní, ktoré významne eliminujú faktor šťastia a náhody a naozaj ukážu, kto je lepší ako ostatní.
Hocijaký lepší útočník dá raz za čas individuálny gól, ale Messi ho dá v každom druhom zápase, a to je ten zásadný rozdiel. V konzistentnosti zodpovednej nielen za to, že všetko sa ukáže až na konci sezóny či kariéry, ale aj za to, že favorizované mužstvo sa nepoloží, ak po polčase prehráva jeden nula, pretože vie, že je lepšie a zostáva dúfať, že bude mať dosť času to ukázať.
Dlhodobé výsledky, ale hneď
Dlhodobé hľadisko rozhoduje a paradox moderného futbalu posledných povedzme pätnástich rokov je v tom, že aj keď si všetci uvedomujú, že to tak je, vlastnosti ktoré tímom pomáhajú víťaziť práve v dlhodobých horizontoch, sa z hry čoraz viac vytrácajú. Trpezlivosť, napríklad. Alebo viera v schopnosti hráčov kúpených práve pre tie schopnosti, umenie odstupu od bezprostredného diania stelesnené v múdrom slogane „Form is temporary, class is permanent“, ktorý síce stále visí kade-tade, ale drží sa ho málokto.