Ten Andrej Danko je čistý koniec. Rozsiahlejší než zmätok, ktorý nosí v lebke, je už len mediálny priestor, čo je mu dožičený na mlátenie slamy a miešanie jedov.
Čo už povedať na to, že predseda tej strany, ktorá nedokázala postaviť jediného ministra z vlastných radov, „má vážny strach, že opozícia nie je pripravená na zodpovedné riadenie štátu“?
Aj keby to bola reálna opcia – akože nie je –, i tak je „Igor Matovič ako minister financií, Janka Cigániková ministerka zdravotníctva a pán Galko minister obrany“ (Danko) stále menej katastrofický scenár než figurálna vypchávka vlády od národnej strany.
Kde sa po Plavčanovi, Gajdošovi a spol. ešte berie v Dankovi to sebavedomie na otáčanie témy opozičnej nespôsobilosti?