Občas sa oplatí rozhliadnuť dokola, či sa dá čosi priučiť alebo či sa, nebodaj, aj od nás neučia. To by sa mohlo s istou dávkou domýšľavosti zdať pri pohľade na priebeh a výsledok mohutných takmer dva týždne trvajúcich protestov v Jerevane.
Arménsky premiér po tlaku demonštrantov odstúpi Čítajte Premiér, ktorého politická história je vlastne históriou samotného novodobého Arménska – bol členom komunistickej strany, ako republikán bol od roku 1990 ministrom vnútra, obrany, dvojnásobným prezidentom a tiež dupľovaným premiérom –, odstúpil z čela vlády. Tam zasadol ako volebný víťaz, o to pokoj. Ale.
Problémom, zdá sa, bolo, že Serž Sarkisjan – tak sa volá odstúpivší premiér – využil limity demokracie až do prasknutia. Najprv striedal posty a udržiaval si sféru vplyvu – na protestoch sa spomínali kľúčové slová postsocialistických zriadení korupcia a oligarchia. Napokon prišiel nápad dodať „viac demokracie“ poloprezidentskému Arménsku a prechýliť sa k parlamentnému systému.
Už vtedy kritici volali, že je to spôsob, ako sa Sarkisjan udrží na čele krajiny, keďže znovu nemôže byť prezidentom. Referendum bolo úspešné, Sarkisjan ako prezident sľúbil, že na post premiéra sa už trepať nebude. S víťazstvom vo voľbách však urobil presne to.
Dokonca si dal parlamentom schváliť, že bude naďalej využívať prezidentskú vilu.
