Niekto by si pomyslel, že nominácia Denisy Sakovej na miesto ministerky vnútra je prejavom regenerujúceho sa sebavedomia Smeru. Veď o čom inom môže svedčiť, keď po vynútenom Tomášovi Druckerovi siahne Peter Pellegrini s Robertom Fico po osvedčenom kádri Roberta Kaliňáka?
Nuž, s najväčšou pravdepodobnosťou vlastnú bezradnosť a slabosť, hoci ešte stále s absenciou kúska hanby.
Saková vysvetľovala Kiskovi kauzy, vymenovať by ju mal vo štvrtok Čítajte Nominácia Sakovej pôsobí ako bezradné pokrčenie plecami. Akoby nám tým vedenie Smeru odkazovalo, „fakt sme chceli mať na ministerstve niekoho, kto by aspoň mohol simulovať dojem dôveryhodnosti, lenže – čo máme robiť, keď takí odmietajú plniť zadanie?“
Inými slovami, strana definitívne uviazla v starých kádroch, žiadne nové nezíska a ak áno, tak len na chvíľu ako drobnú dekoráciu.
