„Hryzni do jablka genderu, daj si gender!“ Veta, ktorou sa kazateľ Kuffa počas svojho turné proti Istanbulskému dohovoru prihovára poslucháčom, na internete zľudovela. Aby sme boli spravodliví, usporiadateľ Anton Chromík – poznáte ho z referenda – výklad toho, čo gender znamená, aj ponúkol. Ďalej sa už len betónovalo, že je to síra a zmar.
Nedávno tiež Alojz Hlina na summite konzervatívcov v rámci Hanusových dní poznamenal, že konzervatívci majú tiež svoje no-go zóny. „Napríklad nechceme gender,“ povedal.
Byť proti genderu je naozaj extravagantné. Ak budeme prísne logickí, je to ako povedať, že nechceme triedu, etnicitu alebo vek. Gender – po slovensky rod, ale konzervatívci si obľúbili cudzie slovo, aby to znelo ako import priamo od Sorosa – neznamená viac než kategóriu, vlastnosť. Kto skúma gender, ten (alebo tá) sa pýta, ako funguje mužskosť a ženskosť?
Jednoducho sa pýtame na zjavnú odlišnosť, od ktorej sa v spoločnosti odvíjajú určité scenáre správania. To vidíme aj pri etnicite, triede alebo veku. Aj tieto kategórie sú len pomôckami, ako porozumieť spoločnosti a človeku, na tom sa asi zhodneme, priam je to samozrejmé.
