Prejav zaznel pri príležitosti udelenia ceny Human Rights Defender Award, 25. apríla 2018.
Chcel by som sa s vami podeliť o niekoľko myšlienok na tému ľudské práva a kresťanstvo. Pretože všetko čo robím, keď pozdvihujem svoj hlas, aby som obhajoval ľudské práva rôznych jednotlivcov a skupín, má motiváciu v mojej kresťanskej viere.
V tejto chvíli sa možno niektorí z vás chcú spýtať: Moment, ako môžeš tvrdiť, že ťa motivuje viera, keď tá istá viera motivuje iných, aby nálepkovali ľudí ako hrozbu pre spoločnosť a posudzujú ich podľa ich náboženského vyznania, farby ich pleti alebo sexuálnej orientácie či identity?
Dobrá otázka – zvykne povedať dobrý učiteľ.
“Ak kresťanská teológia učí, že všetkých ľudí stvoril Boh s rovnakou dôstojnosťou, ako môže takáto teológia ospravedlniť to, že niektorí ľudia si nezasluhujú rovnaké dôstojné zaobchádzanie ako iní?
„
Po mnohé desaťročia od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv kresťanské cirkvi v Európe rozvíjali taký teologický prístup k ľudským právam, ktorý ich viedol k zostavovaniu a obhajovaniu zoznamov jednotlivých práv a tie považovali za podstatné pre ochranu ľudskosti.
Tento prístup je pôvodcom často používanej námietky niektorých cirkevných aktivistov aj dnes, keď tvrdia, že napríklad otázka, ako sa spoločnosť správa k LGBTI ľuďom, nie je otázka ľudských práv. Podľa nich je to otázka tzv. nadpráv.
Tento prístup však v sebe skrýva hlboký teologický rozpor. Ak kresťanská teológia učí, že všetkých ľudí stvoril Boh s rovnakou dôstojnosťou, ako môže takáto teológia ospravedlniť to, že niektorí ľudia si nezasluhujú rovnaké dôstojné zaobchádzanie ako iní?
Preto sa v posledných dvoch desaťročiach venuje protestantská európska teológia reflexii o nerozlučnom spojení medzi ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami. Zdôrazňuje tiež skutočnosť, že ľudské práva, či už sú sociálne, ekonomické, náboženské alebo politické, sú vzájomne prepojené a musia sa posudzovať ako celok. Táto teologické škola prišla s princípom, podľa ktorého cirkev, keď formuluje stanoviská týkajúce sa ľudských práv, musí vždy rešpektovať slobodu, rovnosť a participáciu tých, ku ktorým sa vyjadruje.
To je to, čo sa snažím dodržiavať, keď zaujímam stanoviská k tomu, čo ako kresťan vnímam okolo seba v spoločnosti.
Dovoľte mi teraz, aby som na záver vyjadril poďakovanie tým, ktorí ma motivujú a podporujú pri snahe zachovávať zásady, ktoré som formuloval. Je to predovšetkým moja manželka Edita. Som jej vďačný za to, že je pre mňa chápajúcou dušou, že ma podporuje a že v ťažkých rozhodnutiach, ktoré v súvislosti s mojimi vystúpeniami musím prijímať, je mojim kritickým partnerom.
Ďakujem našim deťom, Ondrejovi, Samuelovi a Zuzane za to, že sú ochotní sa so mnou rozprávať o vážnych veciach života, aj keď sú už dávno preč z domu. Ich pohľad na svet a dianie okolo nás je pre mňa tou najväčšou inšpiráciou.
Ďakujem mojim najbližším kolegom, Františkovi Ábelovi a Anne Polckovej. Našiel som v nich ľudí, ktorí majú blízke teologické myslenie tomu môjmu a sú ochotní vždy ma podporiť ľudsky i odborne.
Ďakujem všetkým priateľom z komunity angažujúcej sa v ochrane ľudských práv, známym i neznámym, ktorí so záujmom sledujú, čo robím a vyjadrujú mi verejnú i súkromnú podporu a nikdy mi nezabudnú pripomenúť: stojíš na správnej strane, sme s tebou.
