Článok pokračuje pod video reklamou
Autor bol vysokým zástupcom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, generálnym tajomníkom NATO a španielskym ministrom zahraničia.
Úvod románu Príbehu dvoch miest od Charlesa Dickensa si zachoval univerzálnu platnosť dodnes. „Bol to najlepší i najhorší čas, vek múdrosti i šialenstva... bola to vesna nádejí, ale aj zima zúfalstva,“ píše Dickens.
Jeho klasický román, odohrávajúci sa v Londýne a Paríži počas Veľkej francúzskej revolúcie, odsudzuje aj spoločenské krivdy despotického politického systému pred revolúciou, ako aj excesy francúzskych revolucionárov.
Pri otázke na jeho názor na Francúzsku revolúciu o takmer dvesto rokov neskôr údajne odvetil bývalý čínsky premiér Čou En-laj, že „je priskoro na to odpovedať“.
Táto vtipná poznámka – hoci zrejme vznikla v dôsledku nedorozumenia – dokonale vystihuje rozpoltenosť samotného Dickensa ohľadom obdobia, o ktorom písal.
Ideály osvietenstva, ktoré inšpirovali Francúzov k povstaniu proti Ľudovítovi XVI., tiež motivovali Americkú revolúciu. A obe sa odohrávali na pozadí ďalšej radikálnej zmeny: nástupu industrializácie. Spojenie liberálnejších politických režimov a transformačných vedeckých pokrokov otvorilo najprosperujúcejšie obdobie v histórii ľudstva.
Osvietenstvo funguje
Nebohý britský ekonóm Angus Maddison kedysi odhadol, že zatiaľ čo svetový HDP na hlavu sa od roku 1 nášho letopočtu do roku 1820 ani nezdvojnásobil, v rokoch 1820 až 2008 vzrástol desaťnásobne. A tento dramatický rast sprevádzajú rovnako mimoriadne vzostupy v celej škále socio-ekonomických indikátorov. Svetová priemerná dĺžka života napríklad stúpla z 31 na skoro 73 rokov iba za dve storočia.
Pred dvesto rokmi vedecké a medicínske spoločenstvá ešte neprijali teóriu mikróbového pôvodu chorôb a názor, že vôňa hovädziny spôsobuje obezitu, bol všeobecne rozšírený. Dnes sa takéto presvedčenia zdajú groteskné vďaka rýchlemu napredovaniu vedeckého poznania. Nielenže už vieme čítať ľudský genóm, ale učíme sa ho aj upravovať a písať.
