Na pozadí až eruptívne vybuchujúceho českého zdravotníctva, kde po zavedení poplatkov v ordináciách prišiel takmer o kreslo premiér Klaus aj minister zdravotníctva, vyzerá situácia na Slovensku takmer idylicky. Presne pred rokom sa skončili posledné búrlivé akcie lekárskej komory a odborového združenia, ktoré upozorňovali na biedne platy štátnych lekárov, sem-tam vyhlásenia ministra zdravotníctva počas roka vytočili zdravotné poisťovne k štipľavým odpovediam, inak sa nič extrémneho nedeje. Situácia v rezorte je však pokojná len zdanlivo. Nedávno prijatý zákon o liečebnom poriadku, po odhlasovaní ktorého si rezortní šéfovia až neuveriteľne spokojne vydýchli, sa zrejme stane skúšobným kameňom, koľko naše zdravotníctvo budúci rok vydrží. Na takto rozsiahly liečebný poriadok, ktorý zahŕňa širokú bezplatnú zákonnú zdravotnú starostlivosť a ešte viac hradených liekov ako doteraz, peniaze zo zdravotného poistenia nebudú stačiť. Nemocnice sa nestačili ešte vysporiadať s filištínskym zdvihnutím platov štátnych lekárov o 35 percent, ktoré posvätila vláda, avšak peniaze nedala. V deficite sú už mnohé zo zdravotných poisťovní, ktoré zdravotnícku starostlivosť z vybraného poistného financujú. Ich dva roky predkladané návrhy na ekonomizáciu v zdravotníctve boli v uplynulých týždňoch konečne na pôde ministerstva opakovane vypočuté a viacerí riaditelia poisťovní s prehnanou dávkou optimizmu veria, že sa budú už aj realizovať. Suma sumárum, na taký rozsah zdravotníckej starostlivosti, aký má garantovať čerstvo schválený zákon, jednoducho nemáme dosť peňazí a presne s rovnakým problémom sa boria aj v susednej ČR, kde odborné spoločnosti navrhujú zvýšiť spoluúčasť pacientov zo súčasných 9 percent na 12 až 15. U nás je spoluúčasť prakticky nulová, v parlamente neprešiel ani návrh platiť symbolický poplatok na pohotovosti. Spoluúčasť pacientov, ktorá je zavedená vo všetkých krajinách EÚ, pritom nie je nemravná ani nehumánna, odporúča ju aj Európsky kódex sociálneho zabezpečenia. Podľa odborníkov totiž žiadna reforma, ktorá má zmeniť neefektívny systém, nemôže byť účinná, ak sa nejakým spôsobom nedotkne všetkých, teda aj pacientov. U nás politická odvaha zatiaľ chýba a pacient skôr dopláca na to, že sa tí hore nevedia dohovoriť.