Dianie na Kórejskom polostrove vyzerá z Európy ako ôsmy div sveta. Extrémne napäté vzťahy – ešte v decembri strašil Kim Čong-un jadrovou vojnou, „ktorá môže vypuknúť každým dňom“ – sa transformujú do zbližovania severu s juhom. Extra zvlášť fascinuje rýchlosť metamorfózy severu, z čoho sa v európskej (politickej) kultúre musia prevracať oči.

Veľa neuberajú ani špekulácie seizmológov, podľa ktorých bol posledný jadrový výbuch taký masívny, že sa prepadlo vnútro hory, vnútri ktorej si zriadili (od roku 2006) jadrovú strelnicu.
Menej špekulatívny popud takej prudkej akcelerácie vzťahov, akú priniesol (naznačil) kórejský summit, veľmi nevidieť.
V Pchanmundžone vyhlásil Kim denuklearizáciu KĽDR. Čo – aby bolo jasné – mal byť konečný cieľ akýchkoľvek ďalších rozhovorov. Ku ktorým sa Trump aj zaviazal, (na počudovanie vlastného tímu), ale aj s výhradou, že „ak k požadovanému výsledku nedôjde, vstanem a odídem“.