Hovoriť o normalizácii v prípade diania v RTVS je nepresné. Rezník predsa neprišiel do vedenia na chrbte tankov, ale predným vchodom ako koaličný favorit. To však neznamená, že nevnímame, ako sa inštitúcia kláti pod svetonázorovými zápasmi.

Ak aj Rezník neprišiel plniť politickú vôľu tých, ktorí ho do funkcie zvolili – čo odmieta (integrita!) –, je hmatateľné, že zvolený bol práve pre blízkosť ku koaličným mysliam. Napokon, prečo by volili inak.
Vo výsledku to znamená, že jeho úsilie o pretvarovanie telerozhlasu ide paralelne s ponosami, ktoré kde-tu prebleskovali z dvoch vládnych strán.
Že sa v RTVS zdvihol prach okolo personálnej prestavby, sa dá dať do súvisu s udalosťami okolo Kuciaka, ktoré vláda prežíva ťažko. RTVS sa preto otriasa, až sa z nej sypú pracovníci.
Čo znamená, že túžba za každú cenu inštitúciu nastaviť v smere srsti koalície je výraznejšia než lojalita k samotnému médiu. Inak by vedenie našľapovalo opatrnejšie. Že tu ide v prvom rade o službu verejnosti asi nezjeme.