Autorka je redaktorka Lidových novin
Pozeral sa na obrazovku počítača a premýšľal. Najradšej by bol v Kyjeve. Na majdane. Bojoval by za spravodlivosť a slobodu. Doma v Rusku to bezvýsledne skúšal niekoľkokrát a párkrát skončil v policajných klepetách. Vždy ho však pustili. Na Ukrajine to vyzerá oveľa nádejnejšie, pomyslel si mladý muž Ruslan Levijev, rodák z vojenského mestečka Bekino, ktoré leží na samom juhu Chabarovského kraja, ďaleko na Sibíri.
Dvadsiateho februára 2014 sedel v prenajatom byte v Moskve, 850 kilometrov od Kyjeva, kde v tento deň na Hruševského ulici odohral najväčší masaker v histórii nezávislej Ukrajiny.
Zastrelili 73 civilistov, zomrelo 11 policajtov. Ruslan si hrýzol nechty. Potom mu to napadlo. Nezamestnaný bloger, aktivista, trochu anarchista a provokatér sa rozhodol, že do toho ide.
Osirelý génius
Stojí oproti mne, chlapec s výrazom, akoby sa stále chcel na niečo opýtať. Vraj je geniálny. Ruslan vie na počítači všeličo. Od detstva mal najradšej všetko, čo sa týkalo lietadiel. Aj v kritický deň mu pomohli.
Niekoľko hodín po streľbe na Hruševského ulici Ruslan zaznamenal, že dispečeri na medzinárodnom letisku Boryspiľ dávajú jedno povolenie na štart súkromným lietadlám za druhým. S pomocou funkcie Flightradar a ďalších podobných zistil, že zvyčajne odtiaľ štartovali dve-tri malé súkromné lietadlá denne. Dnes si to najmenej tridsať strojov zamierilo na všetky svetové strany. Od Maroka po Španielsko.
Levijev začal zistenia zverejňovať na twitteri. Papaláši vzali nohy na plecia: „Je tu ďalší zaujímavý let, C25B, Squawk 1663 z Paríža do Kyjeva...“ hlásil.