tov do týchto výborov. Voľba predsedov výborov by nemala žiaden zmysel, pretože tie neexistujú. Sú do nich zvolení iba poslanci vládnej koalície a dvaja poslanci Spoločnej voľby. Do výboru pre kontrolu SIS sú zvolení iba šiesti poslanci - dvaja chýbajú. Do výboru pre kontrolu VS boli zvolení siedmi poslanci, avšak po protestnom odstúpení I. Rosivala (DU) aj v tomto výbore chýbajú dvaja členovia. Orgány pre kontrolu SIS a VS teda de facto neexistujú, a preto nie je žiaden dôvod na voľbu ich predsedov. Jediným dôvodom môže byť túžba pánov poslancov HZDS Igora Urbana (kandiduje na post predsedu výboru pre kontrolu SIS) a Jána Danka (kandiduje na post predsedu výboru pre kontrolu VS) dostať sa k funkcii.
Treba uznať, že výber osôb na funkcie predsedov týchto parlamentných orgánov bol precízny. Urban aj Danko patria k najspoľahlivejším mužom poslaneckého klubu hnutia Vladimíra Mečiara. Igor Urban je navyše človek, ktorý prešiel "skúškou ohňom". Spolu s Ivanom Lexom - vtedy predsedom osobitného kontrolného orgánu pre kontrolu činnosti SIS a terajším šéfom tajnej služby - sa na jar roku 1995 podieľal na príprave škandálnej správy o činnosti SIS. Obsah spomínanej správy bol primitívny a nestojí s odstupom dvoch rokov za zmienku. Podstatné sú však okolnosti, za ktorých vznikala. Lexa s Urbanom totiž bez vedomia ostatných členov kontrolného orgánu (Gauliedera, Slotu a Krausa) ilegálne vypočúvali príslušníkov SIS, ktorých vtedajší riaditeľ tajnej služby Vladimír Mitro nezbavil mlčanlivosti. Vypočúvania neprebiehali iba na pôde parlamentu, ale aj v sídle HZDS na Tomášikovej ulici v Bratislave. Na niektorých príslušníkov SIS bol pri výsluchoch za účasti Igora Urbana vyvíjaný psychický nátlak...
