Mzda je pre zamestnanca to, čo dostane za svoju prácu a môže ísť do obchodu nakupovať viac či menej. Pre dnešnú vládu je mzda to, čo jej spôsobuje problémy, pretože výkonnosť slovenskej ekonomiky teoreticky neumožňuje, aby ľudia zarábali toľko, koľko zarábajú. Problém však nezačína vysokými mzdami zamestnancov, ale tým, že vláda umožňuje podnikom dostať sa k peniazom aj v prípade, že tieto podniky neprosperujú. Vláda dlhodobo uplatňuje model tzv. liberálneho komunizmu - na jednej strane urputne bojuje o zvyšky trhovej ekonomiky, na druhej strane však robí všetko preto, aby v nej mala čo najväčšie slovo. Držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman nedostal túto poctu náhodou - o. i. povedal, že o čo menej sa štát mieša do života občana, tým je občan slobodnejší a bohatší.
Regulovanie miezd je riešením dôsledkov vládnej hospodárskej politiky. Príčinou, na ktorú vláda "zabudla", je hra na "sociálny zmier". Napríklad banky pod kontrolou štátu sú nútené poskytovať úvery podnikom bez budúcnosti, pričom niekedy tieto podniky nesplácajú ani úroky predchádzajúcich úverov. Štát napríklad toleruje množstvu nefunkčných podnikov neplatenie daní, odvodov a príspevkov. A vtedy, keď sú tieto problémy nakopené až do takmer neúnosnej miery, vláda namiesto riešenia - sprísnenia rozpočtových pravidiel a sfunkčnenia bankrotov - príde s bezprácnym škrtaním dlhov, revitalizáciou. Vláda by mala v prvom rade vytvárať pravidlá hry pre zvyšovanie produktivity práce. Vlády však svojimi pravidlami produktivitu dusí a bude škrtať - resp. regulovať - mzdy.
