Autor je bývalý belgický premiér, je predsedom Aliancie liberálov a demokratov Európskej skupiny (ALDE) v Európskom parlamente
Od roku 2004, keď sa Európska únia rozšírila o mnohé bývalé komunistické štáty strednej a východnej Európy, jej proces regionálneho financovania sa výrazne zameral na zlepšenie ekonomických nerovností medzi starými a novými členskými štátmi. V záujme zaistenia súdržnosti v rámci EÚ sa dlhodobo považovalo za zásadné prekonať rozdiely medzi krajinami a zlepšiť obchod, dopravnú a komunikačnú infraštruktúru v celej Únii.
Politika súdržnosti Únie je v skutočnosti jej najviditeľnejšou iniciatívou. Investície prostredníctvom fondu súdržnosti (kohézie - pozn.red.) propagujú a podporujú regionálny rozvoj, inovácie, zlepšujú školstvo a rozširujú digitalizáciu a dopravné siete, pričom zároveň presadzujú programy, čo zlepšujú jednotný trh posilňovaním rastu, produktivity a špecializácie. Politika súdržnosti prospieva občanom, miestnym spoločenstvám a podnikom v celej EÚ, najmä však v novších členských krajinách.
Do Únie by sa viac nedostali
Najbližší sedemročný rozpočet fondu súdržnosti bude v platnosti od roku 2020 do 2027 a Európska komisia začiatkom mája príde s návrhmi, ako by sa mal rozdeliť. Rokovania o týchto návrhoch by podľa očakávaní mali byť tvrdé. Jednak sa v ostatných rokoch dostalo do popredia niekoľko nových priorít, v neposlednom rade potreba silnejšej ochrany hraníc, systém na zvládanie migrácie a viac spoločných obranných projektov.

A záležitosť sa ešte viac komplikuje, lebo lídri EÚ dúfajú, že budú míňať na súčasnej úrovni aj po odchode Veľkej Británie z tohto bloku na jar budúceho roka. A aj keď sa odsúhlasia výdavkové priority, Európsky parlament bude ešte vždy musieť schváliť konečný rozpočet.
No zrejme najdôležitejším politickým vývojom od posledných rozpočtových rokovaní v roku 2014 – dôležitejším ako prílev utečencov či brexit – je vznik neliberálnych, pravicovo-populistických vlád v Maďarsku a Poľsku. Z rozpočtu súdržnosti na roky 2014 - 2020, celkovo obsahujúceho vyše 350 miliárd eur, dostali Poľsko a Maďarsko 77 miliárd eur, respektíve 22 miliárd. Tým sa z nich stal najväčší a štvrtý najväčší príjemca eurofondov. A treba povedať, že krajiny prispievajúce do rozpočtu ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia túto štedrosť výdatne dotujú.