Udalosť týždňa
Kórejský summit. Otepleniu vzťahov, aké predviedli Čuk a Muk, pardon, Kim a Mun, sa nevyrovná ani zmena klímy v Death Valley (z noci na poludnie). Tyran zo severu a demokrat z juhu sa pred tvárou sveta dobre že nepomilovali, iba sa držali za ruky, čo symbolizovalo radosti, čo máme pred sebou.
Stop jadrovým skúškam aj s pripustením medzinárodnej kontroly, čo Kim bez nátlaku či prosby zahlásil, bude geopolitickým míľnikom desaťročia v juhovýchodnej Ázii.
Druhé dejstvo má byť Kim s Trumpom, a ak vyjde – to je však stále veľké AK –, všetci milí analytici, ktorí šírili klišé, že vidiac konce Kaddáfího a Husajna, Kim sa nikdy nevzdá jadra, sa môžu ísť korčuľovať.
Za leví podiel na mieri v Kórei socliberálna kritika tentoraz nenatiahne Trumpa na škripec, ale s nomináciou na Nobelovu cenu za mier radšej – v záujme vašej telesnej integrity – za ľavicou nechoďte. Inak, všetko vyššie je optimistická verzia príbehu, autorský tip je tak 50:50.
Udalosť II
Netanjahu. Spravodajskými dôkazmi o klamaní Iránu a nedodržiavaní nukleárneho paktu, ktoré predniesol v televíznej tak trochu estrádnej šou, premiér Izraela nemieri na Trumpa, ako znie globálny takmer konsenzus, keďže toho o Iráne presviedčať netreba.
Cieli na Macrona a Merkelovú, ktorých zakolísanie z doteraz pevnej pozície EÚ približuje možnosť kompromisu medzi USA a EÚ. Áno, Francúz zrazu hovorí o „nedokonalosti zmluvy“ a pripúšťa „updatovanie“.
