Slovensko a živelné pohromy *názory

blízko a osobne ako teraz, hoci televízne obrazovky nám prírodné pohromy v priamom prenose servírujú takmer denne. To, čo vídame vo vzdialených exotických krajinách a čo sa zdá u nás takmer nepredstaviteľné, je práve tu. Psychológovia prirovnávajú pocity ľudí, ktorí stratili domovy a bojujú o holé prežitie, k psychickému tlaku a stresu, aký vzniká v čase vojny. Niekomu odplavilo rodinu, dom, niekomu len letenku na prvú dovolenku. Záplavy odhalili charaktery a nebývalú solidaritu, ale v susednom Česku už aj vážne chyby celorepublikového záchranného systému, nemalé problémy technického a organizačného charakteru. Pritom podľa odborníkov práve schopnosť krajiny riešiť krízové situácie si cení Severoatlantická aliancia ešte viac ako akcieschopnosť armády. Aj na Slovensku, ktoré sa v ničivej vlne povodní ocitlo o pár hodín, či až dní neskôr a stihlo absorbovať všetky varujúce signály, že tu naozaj ide o život, sa objavili momenty, o ktorých bude určite treba debatovať. Hrádze, ktoré sa trhajú a ktoré by sa mohli, nedajbože, hovorí sa dokonca aj o Gabčíkove, ešte pod prívalom väčšej vody pretrhnúť, sú totiž dielom a svedomím niekoho... Slovenský červený kríž, ktorý má zo zákona na starosti záchranu života aj počas prírodných kastrastrof, paradoxne kvôli nezmyselnej legislatíve nemôže použiť tých pár peňazí, čo má, na nákup záchranných viest. Peniaze môže využiť na školenia, ale nie na to, čo práve treba. Živelná pohroma nám priamo tu ukázala, že príroda dokáže v jednom okamihu zničiť všetko, na čo sme si šetrili a vyznávali. Nikdy by sme neverili, že storočná voda môže prísť, keby neprišla. Možno práve ona to bude, ktorá v súčasnej spoločnosti ukáže, ktoré z hodnôt stoja za to...