Autor je slovenským eurokomisárom a zároveň podpredsedom EK pre energetickú úniu
Tento týždeň zaznel "štartový výstrel" maratónu rokovaní o rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027. Začíname sa teda rozprávať o financovaní Únie vrátane Slovenska po väčšinu budúceho desaťročia. Už tento samotný fakt znamená, že pri príprave rozpočtového návrhu sme museli premýšľať moderne – tak, aby Únia bola lídrom 4. priemyselnej revolúcie.
Komisia predstavila návrh nového rozpočtu EÚ po odchode Británie Čítajte V praxi bolo treba vybalansovať podporu pre tradičné priority Únie ako kohézia či poľnohospodárstvo s tými novými, ktoré vzišli aj z Bratislavského summitu. Navyše v situácii, keď nám vypadne finančný príspevok jednej z najbohatších členských krajín, Veľkej Británie.
Výsledkom je rozpočet s navrhovaným objemom 1135 miliárd eur. Povedané plasticky, ide o 1,11 percenta európskeho HDP – podľa nás únosné prekročenie doterajšieho "umelého stropu" jedného percenta.
Slovensko bude naďalej v pluse – teda čistý prijímateľ z rozpočtu Únie, ktorý zostane silným impulzom na rozvoj našich regiónov. Faktom však je aj to, že súčasná štedrosť sa už nezopakuje. Výslednú obálku ovplyvní nielen čiastočný presun európskych peňazí do nových priorít, ale aj to, že Slovensko napreduje a naša ekonomika je v lepšej kondícii, nezamestnanosť i chudoba prudko klesli.
Viac na obranu, študentov či inovácie
Oblasti, do ktorých chce Únia investovať viac, zrejme nikoho neprekvapia. Takmer trojnásobok – zhruba 34 miliárd eur – navrhujeme vynaložiť na ochranu vonkajších hraníc a riešenie migrácie. Takto by sme sa postupne prepracovali k až desaťtisícovému tímu pohraničníkov.
Vyše dvojnásobok – približne 30 miliárd eur – chceme vyčleniť na program Erasmus Plus, vďaka ktorému môžu aj slovenskí študenti vyskúšať štúdiá v inej európskej krajine. Dvojnásobne viac si podľa nás vyžaduje aj výskum s inováciami. Vlajková loď – program Horizont Európa – by tak mohla mať k dispozícii až sto miliárd eur.
Práve posledný príklad ilustruje, že aj Slovensko sa musí naučiť hospodáriť s európskymi peniazmi po novom. Vidieť totiž odklon k programom, kde treba súperiť s celoeurópskou konkurenciou. Okrem výskumu a inovácií sú to povedzme aj klimaticky orientované projekty – podčiarknem napríklad posilnený program LIFE, z ktorého primátori môžu napríklad renovovať v prospech energetickej efektívnosti.
