Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského
Stredná Európa je prazvláštne politické laboratórium v čoraz nejasnejšom svete. Akoby tu dejiny išli naopak. Tradičné predstavy o civilizačnej nadradenosti, pravo-ľavých hodnotách, slobode a rovnosti sa tu točia vo víroch s neznámym smerovaním.
Dva základné spoločenské prvky – odlišnosť a bohatstvo – môžeme lepšie pochopiť, ak sa na ne pozrieme optikou Karla Marxa. Ako by dnes reagoval na stredoeurópske potláčanie výdobytkov liberálnej, či jeho slovníkom, buržoáznej demokracie?
Liberálne výdobytky
Vzhľadom na neslobodu, v akej žil on sám, by sa zrejme pousmial nad dnešným slovníkom o normalizácii v RTVS. Stále u nás platí, že si môžete založiť vlastný časopis alebo blog a šíriť svoje názory bez cenzúry narozdiel od Pruska za Marxovej mladosti a ani vás nevyhostia ako sa mu to stalo vo Francúzsku a v Belgicku. Toto dnes už však celkom neplatí napríklad o Maďarsku.
Marx by však určite rýchlo pochopil, že samotná možnosť písať slobodne neznamená nutne posun k slobodnejšej spoločnosti. Médiá drukujú kapitalizmu napriek (alebo skôr vďaka) ich zrejmej slobode.
Tu je kľúčová otázka, ako by Marx vnímal dnešný kapitalizmus. Jeho sociálnodemokratickú tvár nemal možnosť vidieť v 19. storočí. Zrejme by ju celkom neocenil nielen pre globálnu nespravodlivosť, ale aj pre dôležitosť slobody, ktorú kládol pred rovnosť. Odcudzenie človeka v modernej spoločnosti neprekonala ani sociálna demokracia, ani štátne plánovanie za minulého režimu. Skutočný komunizmus predpokladajúci politickú a ekonomickú demokraciu nikdy nenastal.
Politika strachu a populizmus
Dnešné zneužívanie politiky strachu voči odlišnosti nie je pre marxizmus ničím novým. Rasizmus je tu chápaný ako nástroj na rozdelenie zamestnancov. Ich spájanie sa proti zamestnávateľovi je hlavnou hrozbou pre kapitál. Migračná kríza je len opakovaním tohto scenára na národnej úrovni.
Spojenie chudobných Slovákov s chudobnými migrantmi je preto nepredstaviteľné vinou dlhodobého budovania nenávisti voči odlišnosti nielen elitami slovenskej spoločnosti, ale aj samotnou spoločnosťou v jej každodennom fungovaní.
