Autor je vedecký spolupracovník politickej nadácie Friedrich-Ebert-Stiftung v Bratislave.
Slovensko patrí do prvej desiatky krajín EÚ s najrýchlejšie starnúcou populáciou, pričom hlavnou bariérou zakladania rodín je obava zo zhoršenia finančnej situácie domácnosti. Medzi rokmi 2000 až 2015 odišlo zo Slovenska zhruba 150-tisíc mladých ľudí a slovenské domácnosti sa podľa NBS nebezpečne zadlžujú. Aj od týchto údajov možno odvíjať debatu, či a aké opatrenia na podporu mladých rodín Slovensko potrebuje.
Každá vláda má mandát prijímať opatrenia, ktoré považuje za potrebné, a každá vláda musí rešpektovať, že sa pri jej krokoch budeme pýtať, či si ich v danom čase môžeme dovoliť, či sú adresované tým, ktorí podporu skutočne potrebujú, či napĺňajú dlhodobé záujmy krajiny, alebo riešia problémy, ktorých neriešenie sa nám v budúcnosti vypomstí. Či ide o sociálne investície, alebo populistické gestá.
Zdroje sú
Otázka, či si zvýšenie výdavkov v prospech mladých rodín dnes môžeme dovoliť, sa zdá rýchlo zodpovedaná. Slovensko vykazuje historicky najnižšie schodky verejných financií, smerujeme k vyrovnanému rozpočtu, primárny prebytok – výdavky, očistené od dlhovej služby – sme už dosiahli. Kedy, ak nie teraz, dopriať ľuďom, čo si zaslúžia – hovorí vláda. Faktom však je, že v EÚ máme dnes krajiny, ktoré hospodária úspornejšie ako my, a to aj pri slabšom raste HDP. A najmä platí sedliacky rozum: keď sa ti darí, odkladaj si na horšie časy.
