SDSS a SZS vstúpili do predvolebnej koalície so stranami konzervatívno-liberálnej modrej koalície (KDH, DU a DS). HP sa zase rozhodlo zlúčiť s RSS, ktorá v predchádzajúcich parlamentných voľbách kandidovala v koalícii s HZDS. SDĽ, líder Spoločnej voľby, ostala na ľavom krídle politickej scény osamotená, pretože jej menší politickí bratia si našli nových, vyhovujúcejších partnerov.
Po nástupe Jozefa Migaša do funkcie predsedu SDĽ nabrala táto strana nový kurz, ktorého heslovitým vyjadrením je slovné spojenie "samostatná ľavicová opozičná politika". Fakticky to znamenalo ochabovanie partnerských vzťahov s ostatnými opozičnými stranami, s ktorými SDĽ v marci 1994 vytvorila vládnu koalíciu. Posun v politike SDĽ spôsobil aj zmenu vzťahov medzi stranami koalície Spoločná voľba. Najvýraznejšie sa rozdiely v chápaní opozičnej politiky, pochopiteľne, prejavovali medzi SDĽ a SDSS. Kým SDĽ hovorila o svojej ľavicovej opozičnej samostatnosti, SDSS a SZS sa pravidelne zúčastňovali na spoločných aktivitách zvyšku opozície. Účasť SDSS na petícii za vypísanie referenda o priamej voľbe prezidenta a otvorené kritizovanie tejto akcie zo strany SDĽ definitívne predznamenali zánik Spoločnej voľby. Ten sa naplnil vstupom oboch menších strán do Slovenskej demokratickej koalície. Koketovanie HP s vládnou RSS tento zánik iba spečatilo a najmä naznačilo, aké sú hlboké politické rozdiely medzi jednotlivými stranami Spoločnej voľby, napriek ich ľavicovej orientácii.