V žurnalistike platí len niekoľko základných pravidiel. A jedným z nich je, že vašou najväčšou hodnotou je dôvera. Dôveru vytvára vaša značka a vašou značkou v novinárstve je jednoducho vaše meno.

Tým by sa dala zhrnúť celá podstata sporu okolo RTVS. Proti sebe nestoja mladí a starí, skúsení a neskúsení, rebeli a konformisti, ale dva rozdielne svety. Je milé sledovať, ako prinajmenšom jedna zo strán hovorí o kompromisoch a upokojení situácie.
Lenže nič také z povahy sporu možné nie je. Nie preto, že by snaha rozprávať sa a dosiahnuť kompromis nebola správna – je --, ale preto, že kompromisy môžete dosiahnuť iba vtedy, ak používate rovnaký jazyk. Ak zdieľate aspoň niektoré základné hodnoty. A ak sa dokážete dohodnúť aspoň na tom, ako by žurnalistika (nielen) v RTVS mala vyzerať.
Ak však máte na jednej strane sporu aktuálne vedenie spravodajstva, ktorého podstatou je predovšetkým úslužnosť, máte problém. Slobodní a slušní novinári totiž nielenže hľadajú pravdu a držia sa faktov, ale v kritických alebo nejasných situáciách sa vždy postavia na stranu slabších. Úslužní ľudia však už z definície stoja na strane silnejších, tých, ktorým slúžia.