Autor je teológ a spisovateľ
Niektorí politici neporozumeli tomu, že úcta k štátu sa nedá vynucovať, že tak, ako nestačí bozkávať výložky, aby vás verejnosť považovala za generála, nie je možné od ľudí vyžadovať lojalitu vtedy, keď vidíme, ako sa nám štát rozpadáva pred očami.
Najvýznamnejší generál slovenských dejín Milan Rastislav Štefánik si úctu a autoritu nevynucoval, no napriek svoju mladému veku ju natrvalo získal. Andrej Danko asi nechápe, že to súvisí s tým, čo Štefánik na rozdiel od jeho generálov robil.
Že nenakupoval pochybným spôsobom, nevieme o tom, že by bol lobistom alebo pracoval v utajení na šmejdových obchodoch, a jeho jediným programom bol vznik Československej republiky.
Tento protestant, slobodomurár, kozmopolita, cestovateľ a dobrodruh sa stal autoritou nie iba medzi domácim obyvateľstvom, ale aj v zahraničí. Výrazne pomohol etablovať Československú republiku na svetovej scéne, podľa neho je pomenovaných vo svete množstvo ulíc a námestí. Jeho autorita pochádzala z morálnych zásad a presvedčení o jeho politickej idei.
Nič také dnes v slovenskej politiky nevidíme, a preto je pochopiteľné, že ľudia čoraz viac považujú súčasné Slovensko za krajinu patriacu skupine ľudí správajúcej sa k svojim spoluobčanom ako predstavitelia koloniálnej správy voči domorodcom.
Kto je štát
Na vybudovanie autority štátu nestačí formalisticky imitovať štátotvorné gestá, nechať pochodovať hradnú stráž po kábloch nalepených leukoplastom, sedieť s milenkou a jej telefónom u Merkelovej, naťahovať si nohy vo filharmónii a hovoriť, že toto je štát, toto si máte vážiť.
