Pre priateľov všetko, pre nepriateľov zákon. Povedal si Anton Hrnko – spolu s akýmsi peruánskym prezidentom zo zašlých čias – a navrhol odvolať Petru Krištúfkovú z výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva.
Čitatelia bulváru budú isto dobre vedieť, s akou povesťou Krištúfková prišla do politiky. Že tento živý pomník 90. rokov dozoruje našu rozviedku a kontrarozviedku stojí za zmienku – ďakujeme Hrnkovi, že na to dohliadol orlím zrakom.

Preto mu isto neušlo, že tam sedí už od volieb (a s ňou aj taký Mazurek), no pán Hrnko na ňu zaostril až teraz.
Náhle scitlivel na Krištúfkovej mafiu v cévéčku po tom, čo z Úradu vlády svinským krokom vykráčali Jasaň a Trošková pre podozrenia z toho istého. Keď hrmelo, SNS tíško vyčkávala v zákryte, nech sa blesky národného hnevu vybijú na koaličnom partnerovi a oni potom uvidia, čo a ako.
Slovka kritiky či aspoň znepokojeného obočia sme sa nedočkali. Teraz však prichádza Hrnko s iniciatívou, že ak šla Trošková, musí ísť aj Krištúfková. Komplikovanú vendetu za Krištúfkovej odchodom z výboru necháme na zorientovanejších, my sa pozastavíme len nad samotným princípom.