Autor je teológ a publicista
V obci, kde bývam, bol v kostole kázať Marián Kuffa. Ako inak – hovoril o strašidle menom gender. Je asi preto viac ako primerané brať tohto kazateľa nenávisti, ktorú vydáva za lásku, vážne.
Podľa prieskumu agentúry Focus sa 56 percent členov cirkví nestotožňuje s učením svojej cirkvi. Máme preto dôvod si myslieť, že Kuffove interpretácie, ktoré podporuje Konferencia biskupov Slovenska, nie sú pre vysoké percento kresťanov bernou mincou.
To nepíšem preto, aby som povedal, že aktivity a názory ultrakonzervatívnych kresťanov nie sú v tejto krajine legitímne. Píšem to preto, aby bolo jasné, že väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k viere v Boha, má na rôzne kapitoly učenia náboženských komunít iný názor, ako je názor cirkevných ústredí a ich aktivistov.
Hľadanie konsenzu a progresívneho riešenia nie je práve silnou stránkou cirkví, ktoré sú na Slovensku skôr exkluzívne ako inkluzívne spoločenstvá.
Často je preto náročné odkomunikovať fakt, že sociálne angažovaný človek môže byť pre svoje názory rizikom pre otvorenú spoločnosť. Že kňaz môže byť aj klamárom, ba aj fašistom. Jedného takého sme mali dokonca aj na čele štátu počas druhej svetovej vojny ako prezidenta.
Hodnotové debaty sú v demokracii klzkou plochou, hovorí sa aj o „hrebeňovke“ liberálnej demokracie. Chybný krok na jednu alebo druhú stranu je veľkým ohrozením. Ale podceniť tieto debaty alebo ponechávať ich na neskôr, znamená ostať pred bránami lepšej budúcnosti demokracie.
Biblické kladivo
V tejto debate sa hlasno v posledných mesiacoch ozývajú predovšetkým jej nedemokratickí protagonisti. Tí vo svojich komunitách nie sú zvyknutí na hľadanie nových odpovedí na staré výzvy. Mávajú zvyčajne vo vzduchu zažltnutými stránkami starých teologických skrípt. Alebo rovno Bibliou, ktorá má podľa nich predsa vždy pravdu.
Demokracia im dobre poslúži, ak sa rozhodnú pre jej očierňovanie. Demontáž liberálnej parlamentnej demokracie sa takto dostáva do novej fázy, kedy sa stávajú cennými aj hrozienka z Kotlebovej torty.
