Autorka je spisovateľka, politologička
Presne 27. marca podalo osem komentátorov Národnej mediálnej skupiny výpoveď v novinách Národ (Nation), údajne pre nedostatok redakčnej nezávislosti.
Pre najväčší denník v Keni bol exodus najtalentovanejších novinárov poslednou ranou ich už poškvrnenej povesti. Noviny v posledných mesiacoch prešli niekoľkými nepríjemnými epizódami vrátane prepustenia prominentných novinárov, masových prepúšťaní zo strany materskej spoločnosti a obvinení zo štátneho zasahovania do redakčného procesu.
Výpovede však boli čímsi viac ako len ďalším z odmietnutí kedysi chýrnej inštitúcie – boli pripomienkou, že médiá ostávajú v mladej kenskej demokracii silným aktérom. Keď vlády obmedzujú novinárov – v Keni alebo inde – robia tak na vlastné nebezpečenstvo.
Aktivizmus novinárov
Tak ako mnohé africké štáty aj Keňa má dlhú tradíciu takzvaného „aktivistického žurnalizmu“, čiže šírenia správ a myšlienok, čo majú inšpirovať politické alebo spoločenské činy. Táto tradícia pramení z antikolonializmu: keď bol v roku 1960 založený Národ, pridal sa k ďalším panafrickým médiám ako Nový Afričan (New African) a Bubon (Drum) v boji proti koloniálnej nadvláde.
Tým, že Národ predstavoval pre Keňanov platformu na vyjadrenie odporu, pomáhal pod vedením tamojších novinárov protestujúcim ľuďom formulovať myšlienky, heslá a slogany, ktoré vdýchli život ich hnutiam. Pre mnohých komentátorov bolo už samo písanie pre tieto publikácie odbojným činom.
