Matúš Mikšík je interný doktorand na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK a šéfredaktor mesačníka Knižná revue.
Kráľ hlad / Ján Gavura / Skalná ruža 2017
Ak by ste si predsavzali čítať len jednu zbierku básní domáceho autora či autorky (a ak by ste dali na môj názor), za rok 2017 by som vám odporučil práve knižku Jána Gavuru Kráľ hlad.
Predmetná zbierka je totiž čitateľsky veľmi prístupná, no drží si vysoko nastavenú kvalitatívnu latku. Alebo ešte inak: Ak chceme búrať mýtus toho, že poézia nie je kvalitná, kým si nad ňou doslova nelámeme hlavu, neviem si predstaviť, kde inde by sme mohli začať než tu (niežeby toho na zamyslenie v Gavurovej zbierke bolo málo).
Kráľ hlad sa nepretŕča zložitou obraznosťou, nerobí umenie pre umenie, práve naopak – je to zbierka plná úprimnej a hlbokej pokory. Vyžaduje však od čitateľa aktívnu spoluúčasť.
Jednou z jej nosných tém je identita moderného človeka, úvaha o pohybe, ktorý koná na osi kultúrne – inštinktívne, resp. zahĺbenie sa do toho, kedy je súčasný človek ešte človekom a kedy len sofistikovanejším zvieraťom.
Táto identita je podmieňovaná rozdielnosťou pevnosti väzieb človeka na svet fyzický a metafyzický, v konečnom dôsledku však ide aj o ich usúvzťažňovanie – svet zmyslovo-konkrétny, uchopiteľný, hmatateľný tu koexistuje so svetom spirituálno-abstraktným, svetom myšlienok a ideí.
