Autor je politológ
Stalo sa, čo sa stať muselo. Aspoň podľa dlhodobých signálov, čo prichádzali z „tweetovo" riadeného Bieleho domu. USA vypovedali mnohostrannú dohodu o iránskom jadre z roku 2015. Krok je to zjavne nezodpovedný a nerozvážny, ale jednu „pridanú hodnotu" má – Donald Trump tým plní ďalší predvolebný sľub.
Ide si tvrdo za svojím, nabúrava zabehané stereotypy medzinárodných vzťahov a znepokojuje tým kdekoho. Naposledy iránskych poslancov, ktorí diplomatický počin právom pochopili ako nepriateľský akt a dali priechod miestnym „dobrým komunikačným zvykom". Za pokriku „smrť Amerike" pálili americkú vlajku a vyzývali na obnovenie perzského jadrového programu alebo zvýšenie výdavkov na obranu.
Trump vedľa Arafata a Sacharova?
Nie je to dávno, čo sa skupina amerických senátorov vystavovala, že svojho prezidenta navrhne na Nobelovu cenu za mier. Za Kóreu, kde sa pohli studenovojnové ľady.
