Autorka pôsobí vo washingtonskej Arabskej nadácii
Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody, ktorú podpísali USA s Iránom a európskymi veľmocami roku 2015, nielenže robí pravdepodobnejšou vyhliadku, že aj Irán sa vzdá dohody a obnoví tlak na výrobu nukleárnej bomby. Mohlo by tiež zapríčiniť, že sa spoločenské nepokoje v tejto islamskej republike prehĺbia a ďalej destabilizujú tamojší režim.
Iránska vláda čelí možno najväčšej celonárodnej opozícii od islamskej revolúcie v roku 1979. Trumpovo rozhodnutie zmení záver tohto príbehu nielen v tom, že iba výraznejšie destabilizuje režim, ale zároveň dodá nateraz viac moci konzervatívcom.
Nepriateľ je doma
Americké rozhodnutie nepochybne zhorší iránsku ekonomickú krízu a podnieti ďalšie politické nepokoje. Hoci iránsky režim obviní USA z ešte väčšieho úpadku svojho hospodárstva, v prípade, že Washington obnoví sankcie, veľká časť tamojšej spoločnosti už vládnym tvrdeniam neverí. (V nedávnych demonštráciách ľudia okrem iného skandovali: „Náš nepriateľ je tu (t. j. doma). Nie je ním Amerika.“
