Autor je vedúci programu Strategickej komunikácie, GLOBSEC
Keď bývalý dlhoročný riaditeľ FBI a špeciálny vyšetrovateľ amerického ministerstva spravodlivosti Robert Mueller začal vyšetrovať možné ovplyvňovanie výsledkov amerických prezidentských volieb v roku 2016 zo strany Ruska, málokto tušil, aké ďalekosiahle následky to bude mať nielen pre politickú realitu v USA, ale aj pre celý svet.
Toto vyšetrovanie je zatiaľ najkomplexnejšia a najintenzívnejšia snaha zdokumentovať a vyšetriť pokus o ovplyvnenie volieb v jednej z najstarších demokracií sveta - USA.
Ako vyšetrovanie naberalo na obrátkach, vychádzali najavo čoraz zaujímavejšie skutočnosti. Dozvedeli sme sa, že Rusko vytvorilo prepracovaný systém na podrývanie demokratických procesov, ktorý sa skladá z kombinácie platených diskutérov (trollov), automatizovaných účtov na sociálnych sieťach (botov) a agentúr zadávajúcich politické reklamy v iných krajinách cez falošné účty (v podobe Internet Research Agency).
Dnes to už nie sú nejaké nejasné podozrenia, ale vieme, koľko reklám a za akú sumu bolo zadaných Internet Research Agency a akú veľkú skupinu používateľov zasiahli, ako i to, ktoré osoby boli v kontakte s predstaviteľmi Ruskej federácie počas volieb a pred nástupom Donalda Trumpa do úradu prezidenta.
Stopy digitálnych medveďov
Čo však robí ruské zasahovanie do volieb veľmi efektívnym a nebezpečným, je kombinácia týchto informačných operácií s hackerskými útokmi.
Dozvedeli sme sa, že pri kybernetickom útoku na kampaň Hillary Clintonovej boli použité rovnaké nástroje a spôsoby, aké sú charakteristické pre dve notoricky známe ruské hackerské skupiny: APT28 a APT29 nazývané aj Fancy Bear a Cozy Bear (toto sa ťažko prekladá, obe slová majú množstvo významov – Módny medveď a Vľúdny medveď).
Skutočný šok však vyvolalo odhalenie holandskej tajnej služby AIVD v januári 2018. Holandským hackerom sa podarilo preniknúť do informačného systému ruskej hackerskej skupiny APT 29 (Cozy Bear) a preukázali jej priame prepojenie na ruskú vojenskú rozviedku SVR pomocou kamerových záznamov.
A boli to práve informácie od holandských tajných služieb, ktoré viedli k začatiu amerického vyšetrovania ruských snáh o ovplyvňovanie volieb v roku 2016.
Holandským hackerom sa podarilo preniknúť priamo dovnútra tejto skupiny a viac než rok boli schopní monitorovať ich aktivity. O tom, čo zistili, informovali aj svojich amerických kolegov, tí však nekonali dostatočne rýchlo, aby zabránili najväčším útokom na prezidentské voľby v dejinách USA.
Informačné operácie, hackeri, korupcia
Kybernetické útoky patria do arzenálu všetkých moderných tajných služieb a armád sveta a poznáme viaceré známe prípady, keď boli aj úspešne využité. Jeden z najznámejších prípadov, ktorého stopy smerujú do USA, viedol k znefunkčneniu iránskych centrifúg na obohacovanie uránu pomocou vírusu Stuxnet, ktorý spôsobil ich zničenie.
“Niekedy sa pri zverejňovaní ukradnutých informácií využíva aj technika nazývaná doxxing. Znamená to, že medzi tisíce zverejnených dokumentov sa podstrčia niektoré, ktoré sú falošné, v snahe ešte viac očierniť cieľ takéhoto útoku.
„
V čom sú však ruské útoky na voľby iné, je práve ich zapojenie do oveľa širšej schémy, zahŕňajúcej rôzne formy pôsobenia, ktoré sú vo svojom celkovom účinku oveľa silnejšie ako súčet jednotlivých častí.
Okrem šírenia dezinformácií zahŕňajú takéto koordinované aktivity počítačové útoky, finančnú a informačnú podporu vybraným politickým kandidátom a subjektom, strategickú korupciu a získavanie ekonomického vplyvu prostredníctvom „výhodných“ obchodných príležitostí s cieľom získať sympatie a vplyv v ekonomických a politických kruhoch.
Práve v prípade amerických prezidentských volieb došlo k takémuto kombinovanému nasadeniu rôznych prostriedkov. Najprv hackerská skupina APT 28 prenikla prostredníctvom tzv. phisingu do počítačového systému daného cieľa (kampaň Hillary Clintonovej), ukradla citlivé informácie a potom ich ponúkla cez sprostredkovateľov predstaviteľom politickej kampane oponenta.
Neskôr boli takto získané informácie poskytnuté WikiLeaks, ktorí ich zverejnili na svojich stránkach, odkiaľ ich zase prebrali médiá.
V iných podobných prípadoch bola na šírenie informácií získaných počítačovými útokmi použitá vlastná platforma DCLeaks, kontrolovaná danou hackerskou skupinou Fancy Bear, ako to bolo v prípade útoku na nadáciu Georga Sorosa Open Society Foundation v New Yorku.
Takto získané informácie následne rozšírili prostredníctvom siete falošných účtov a botov na sociálnych sieťach. Rovnaká sieť účtov bola využitá aj na podporu ich šírenia politickými oponentmi daného politika alebo strany. Pri vhodnom načasovaní takýchto „únikov informácií“ dokážu zverejnené informácie zamiešať kartami v politickom boji a ovplyvniť celkový výsledok volieb.
Niekedy sa pri zverejňovaní ukradnutých informácií využíva aj technika nazývaná doxxing. Znamená to, že medzi tisíce zverejnených dokumentov sa podstrčia niektoré, ktoré sú falošné, v snahe ešte viac očierniť cieľ takéhoto útoku.
Medvede vo Francúzsku
To, na čej strane ležia sympatie Vladimira Putina vo francúzskych prezidentských voľbách na jar 2017, bolo jasné dlho pred ich začiatkom. Ak niekto mal pochybnosti, vyviedla ho z nich nielen pôžička francúzskemu
Je načase upraviť digitálne platformy predpismi Čítajte Národnému frontu vo výške takmer desať miliónov dolárov od ruskej banky, ale najmä návšteva Marine Le Penovej v Kremli a jej prijatie Vladimirom Putinom medzi prvým a druhým kolom volieb v marci 2017.
Ale ruské sympatie pre Le Penovú sa prejavili aj iným, oveľa nebezpečnejším spôsobom.
Štyridsaťosem hodín pred druhým kolom volieb neznámi hackeri zverejnili deväť gigabajtov ukradnutých dát a e-mailov, ktoré vraj pochádzali z kampane Emmanuela Macrona, v snahe ovplyvniť výsledok volieb vo Francúzsku.
Medzi zverejnenými dátami však boli aj falošné dokumenty vytvorené s cieľom očierniť kampaň a jeho predstaviteľa. Stopy viedli aj tentoraz do Ruska a bezpečnostná firma Trend Micro našla podobné nástroje, aké boli použité skupinou APT28 alebo Módny medveď.
Čo bolo takisto na celej operácii zaujímavé, bol fakt, že na šírení týchto informácií sa podieľali rovnaké siete účtov, aké boli použité v prípade amerických prezidentských volieb.
Nielen Hillary a nielen USA
Bola by však chyba myslieť si, že pokusy ovplyvňovať voľby prostredníctvom dezinformácií a kybernetických útokov sú len doménou Ruska a týkajú sa len USA a krajín západnej Európy. V roku 2016 bol zvolený za prezidenta Filipín Rodrigo Duterte, pričom jeho zvolenie bolo výrazne podporené pôsobením aj dvanástich miliónov účtov šíriacich falošné a vymyslené správy.
Duterte po svojom zvolení rozpútal kampaň proti svojim politickým odporcom, využívajúc vo veľkom aj sociálne médiá na umlčanie a zastrašenie akýchkoľvek kritikov a opozície.
Mnohé diktátorské a autoritatívne režimy sveta sa buď snažia úplne zakázať používanie niektorých sociálnych sietí, v snahe znemožniť politickej opozícii šíriť svoje posolstvá, alebo si vytvorili prepracované systémy na sledovanie a monitorovanie aktivít, ktoré vnímajú ako nepriateľské.
Tri vyššie uvedené prípady predstavujú len špičku ľadovca oveľa širšieho problému, ktorý môže podkopať legitimitu základného stavebného kameňa demokracie – slobodného a informovaného výberu zástupcov občanov vo voľbách. Ak ľudia totiž rozhodujú o budúcnosti svojej krajiny na základe falošných alebo zmanipulovaných informácií, nemôžu sa rozhodovať slobodne.
Čo na to Slováci
Napriek tomu, že informácie o zasahovaní do volieb boli pomerne široko medializované aj u nás, podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky GLOBSEC Trends z tohto roku si len 32 % Slovákov myslí, že Rusko ovplyvňovalo prezidentské voľby v USA a 45 % s tým nesúhlasí. V prípade snáh o zasahovanie Ruska do volieb v Európe je počet tých, ktorí si uvedomujú ruské snahy, ešte menší: 27 % vs. 49 %, ktorí si to nemyslia.
Brusel ukázal, ako chce bojovať proti dezinformáciám na internete Čítajte Spomedzi krajín strednej Európy je Slovensko v tomto smere najskeptickejšie. V rovnakom výskume 34 % Slovákov uviedlo, že sa stretli s dezinformáciami na sociálnych sieťach.
Podľa výsledkov eurobarometra z februára 2018 považuje 84 % Slovákov falošné správy za problém pre demokraciu.
Problémom vplyvu dezinformácií a falošných správ na spoločnosť sa čoraz intenzívnejšie venuje aj Európska komisia, ktorá vytvorila skupinu expertov na vysokej úrovni a prijala koncom apríla uznesenie o tom, ako si chce poradiť s týmto fenoménom.
Uvádza sa v nej, že demokratické spoločnosti sú závislé od verejných debát založených na pravdivých informáciách. Falošné správy a dezinformácie podkopávajú priestor na zmysluplný dialóg a vo svojom dôsledku aj demokraciu ako takú.
Zdá sa teda, že sa konečne začíname brániť proti záplave falošných a zavádzajúcich informácií, ktoré sa najmä v prostredí sociálnych sietí ľahko šíria a využívajú ich aj rôzne štáty na presadzovanie vlastných záujmov a ovplyvňovanie demokratických procesov.
Ak chceme ochrániť zmysluplný verejný dialóg založený na skutočných informáciách, bude si to vyžadovať ešte veľa energie a opatrení tak na strane národných vlád, EÚ, ako aj sociálnych sietí v oblasti financovania politických kampaní, zvýšenia transparentnosti, podpory kritického myslenia, ale aj nezávislej žurnalistiky a skupín, ktoré overujú fakty.
No v prvom rade je dôležité, aby sme si my všetci ako občania a používatelia sociálnych sietí uvedomili, že nie všetko, čo čítame a vidíme na našich obrazovkách, je pravdivé, a vedeli odlišovať zrno od pliev.
Autor: Daniel Milo
