Napriek tomu, že politické vedy sa v komunistickom Československu nevyučovali, miestni domorodci konceptu soft power rozumeli dávno predtým, ako ho v osemdesiatych rokoch vymyslel a spopularizoval Joseph Nye.
Odhliadnuc od podružností, skúšanie mäkkej moci prišlo v zásade v dvoch fázach. Tá prvá sa začala ešte v polodemokratických časoch bezprostredne po druhej svetovej vojne.
Sovietsky zväz vďaka svojej úlohe pri porážke fašizmu za cenu obrovských materiálnych a ľudských obetí nahromadil značný politický kapitál v podobe medzinárodnej prestíže.
Inými slovami, dnes to môže znieť smiešne, ale byť sovietsky orientovaným komunistom bolo v tých časoch takpovediac sexi.

Súčasníci si azda vraveli, že krajina, ktorá dokázala vybudovať priemyselnú základňu schopnú poraziť európskeho hospodárskeho hegemóna, na tom nemôže byť zle.
A keďže cárske Rusko také čosi v minulosti očividne nedokázalo, dôvodom musí byť kultúrno-ideologická prevaha komunistického systému.
Fascinovali aj na Západe
Také čosi naozaj mnohým dávalo zmysel a ZSSR obsadil polovicu Európy nielen vďaka svojim tankom, ale aj kultúrnej atraktivite.