Kritizovať tajnú službu, že niečo robí tajne, je rovnaké, ako keby sme kritizovali divadelníkov, že hrajú na javisku.
Práve naopak, keď tajní nedokázali pätnásť rokov utajiť vlastníctvo viacerých nehnuteľností po Slovensku, zaslúžili si kritiku. Nehovoriac o tom, že ani rok a pol po tom, ako ich SME na to upozornilo, na tom nič nezmenili.
SIS sa snažila ukryť zmenu zákona o svojom fungovaní Čítajte Ale tajné pretláčanie rozsiahlej novely z pera samotnej SIS, ktorá jej má rozšíriť kompetencie a nepridať kontroly, je niečo dosť výrazné iné. Najmä ak podobná úprava pred časom narazila na odpor odbornej verejnosti.
Činnosť tajných služieb, najmä tá orientovaná do vnútra štátu, ide predsa len výrazne po hrane občianskych práv, zoberme si len také odpočúvanie či sledovanie. Prípadné zneužitie do tých práv hlboko zareže.
Preto snaha o rozšírenie právomocí týmto smerom nemôže byť bez náležitej diskusie. Najmä ak ide o tú SIS, ktorá síce už (dúfajme) neunáša a nespolupracuje pri vraždách, ale stále sa jej dokumenty objavujú v nepravých rukách a ani nevie schovať vlastné budovy.
