Nie je to zakázané, ale nevyzerá to dobre. Na to sa spoľahla Veronika Remišová, keď upozornila na dotáciu, ktorú si veľkopodnikateľ Beljajev vypýtal na vybudovanie rybníka neďaleko svojho domu vo Važci.
Beljajev dal postaviť rybník firme z kauzy zbitého farmára Čítajte Sám sa bránil (a jeho slová zopakovala aj Matečná), že ide o športový rybník otvorený pre verejnosť. Teda nie jazierko v štýle Ľudovíta XIV., v ktorom sa bude zrkadliť jeho hacienda a hostia sa budú zabávať lovením golfových loptičiek z bahna – ako evokovala Remišová, keď hovorila o jazere za štátne pri súkromnej vile oligarchu.
Beljajev sa nám snažil vysvetliť, že rybník je dobrá vec – poslúži rekreantom aj hasičom, ochráni pred prívalovými dažďami. Čo je to rybník, sme akosi tušili a že je to milý prvok krajinotvorby, nijako nenamietame. Ak však má vzniknúť v blízkosti domu jedného z top slovenských podnikateľov, ktorý mal dvere otvorené u politikov HZDS a potom v Smere, nemožno sa čudovať, že sa pozorné oko bude dohadovať.
Tento podnikateľ pred časom školil novinárov, že nemajú bohatých automaticky kriminalizovať. Veď on zbohatol preto, že si z minulého režimu doniesol znalosť, čo je to faktúra. Povedzme, že to bolo o niečo zložitejšie: pospolitý ľud, ktorý podnikať nemohol, to, samozrejme, nemal ako vedieť a preto mali istí občania s putom na stranu v novej dobe náskok. Napríklad taký Beljajevov kolega z Petrimexu Andrej Babiš.
