Nie je isté, či Danko stále „ďakuje Bohu, že spoznal človeka, ktorý je predsedom strany, vie sa smiať a je ešte aj inej národnosti“. Po hovoroch s Bugárom sa však musí vyrovnať s tým, že Ondrejcsák zostane tam, kde je. Pokiaľ sa teda sám nerozhodne, že obrany už má dosť.
Napätie bolo už pred Ondrejcsákom, v Moste kritizujú komunikáciu SNS Čítajte Inak, až tak by neprekvapil. Deliť sa o jeden vzduch so SNS je nekomfortné, ešte aj keby ruskej úchylky, ktorej sa náruživo oddávajú od Danka až po pivnicu, nebolo. Žiaľ, ona je, čo špeciálne v rezorte, kde niet alternatívy ku geostrategickej lojalite, môže byť až na zbláznenie. Híd si však koalíciu, v ktorej je, vybral dobrovoľne.
Ondrejcsák ako jediný atlantista v rezorte má teda aj akúsi povinnosť vydržať. V zmysle až do konca, ako aj v zmysle zniesť výpady typu Hrnkov facebook. Ak nevydrží, z kakofónie zvukov, ktoré znejú dnes z obrany, zostane iba prokremeľské torzo. Alebo – SNS prelúdium ako voľná improvizácia tých, ktorí zaspali v neskorej normalizácii. Ondrejcsák takto môže poňať svoju misu aj ako cestovanie v čase.
