krajinách obvykle neprináša zásahy do základov usporiadania spoločnosti a fungovania politického režimu. Pohľad rozhodujúcich demokratických síl na tieto základné otázky je v podstate zhodný. Napriek tomu sa vláda a opozícia dostávajú do ostrých sporov o iných - z nášho pohľadu menej závažných - problémoch. A to je pre opozíciu často dôvod, aby sa snažila prevziať moc ešte pred riadnym termínom volieb. Opozícia v takýchto situáciách v parlamente navrhuje vysloviť vláde nedôveru a volá po predčasných voľbách.
Neštandardnosť súčasnej slovenskej situácie sa prejavuje i v tom, že slovenská opozícia akoby o problémoch lojality voči politickému režimu a voči vláde mala úplne opačné predstavy. S istou dávkou zjednodušovania by sme mohli povedať, že slovenská opozícia je nelojálna voči existujúcemu (či lepšie povedané vytvárajúcemu sa) politickému režimu, ale na druhej strane sa zdá až príliš lojálna (či aspoň zhovievavá) voči súčasnej vláde. Momentálne vládnuca politická garnitúra vytvára od volieb v roku 1994 na Slovensku politický režim, ktorý sa stále menej podobá na vyspelé demokratické systémy súčasného sveta. Je preto pravdepodobné, že ak sa opozícii podarí uspieť v budúcich parlamentných voľbách, zmeny, ktoré bude budúca vláda presadzovať, nebudú mať iba kozmetický charakter. Napriek tomu, že slovenská opozícia presadzuje v podstate zmenu politického režimu a otvorene kritizuje všetky chyby vládnej politiky, neodvažuje sa razantnejšie vystúpiť s požiadavkou odstránenia vlády pred riadnym termínom volieb. Neodvažuje sa navrhnúť vysloviť vláde nedôveru, nežiada predčasné voľby. Len občas konštatuje, že vláda by mala odísť. Ak pre opozíciu nie je dostatočným dôvodom na návrh vysloviť vláde nedôveru zmarené referendum, nepozvanie SR do NATO a do EÚ v prvom kole, potom sa už do konca volebného obdobia ťažko môže stať niečo také, čo by jej názor zmenilo.
