Andrej Kiska nikam neodchádza. Verejnosť sa však 15. mája nedozvedela, ako jej chce slúžiť, keď už nebude prezidentom, keďže o ďalšiu päťročnú vstupenku do paláca sa neuchádza.
Nebol to však odkaz výsostne pre Roberta Fica. A nesprevádzal ho úškrn.

Bol to odkaz pre opozičné strany, ktoré mu plným priehrštím núkali podporou, aby naňho nečakali a ponúkali vlastného prezidentského kandidáta.
Je však zrejmé, že Kiska stále zvažuje, čo s dôverou, ktorú mu verejnosť prepožičiava, a to aj v čase, keď je jej v politike žalostne málo. A keď časť voličov volá po zmene politickej kultúry a má pochybnosti, či so súčasným obsadením je tento scenár vôbec možný.
Dnes Kiska zatvoril dvere do paláca, ale nechal otvorené ostatné možnosti. Je možné, že ešte sám presne nevie, ako s dôverou verejnosti naloží.
Svojich potenciálnych voličov by však nemal dlho nechávať v neistote, lebo chýbajúce informácie bude ochotne dopĺňať poslanec Fico. Ten už dôveru dávno stratil a teraz sa správa ako figúrka z vtipov, ktoré rozpráva: ak ju nemôžem mať ja, tak nech ju nemá ani nikto iný.