Autor je šéfredaktor New York Review of Books
Keď pravica obviní ľavicu z antisemitizmu, určite sa deje čosi kuriózne. Koniec koncov, nenávisť k židom je historicky pravicovou patológiou. No vo Veľkej Británii sú teraz konzervatívni politici a pravicové noviny ako Daily Telegraph krajne pobúrené z údajného antisemitizmu niektorých labouristických poslancov.
Ani samotní konzervatívci nie sú imúnni proti xenofóbii, najmä čo sa týka moslimov alebo dokonca Európanov. Existuje však dôvod na pokrytectvo, ktorý sa bytostne týka vnímania Izraela.
Horlenie proti Izraelu
Ľavicový antisemitizmus je často formou prehnanej horlivosti pri oponovaní izraelskej politike k Palestínčanom. Keď kritici izraelskej vlády hovoria o „sionistoch“ namiesto o Izraelčanoch, človek si môže byť oprávnene istý, že to sú fanatici. Bývalý primátor Londýna Ken Livingstone je názorným príkladom.
Jeho tvrdenie, že Hitler bol akýmsi protosionistom, je skôr zámerným očierňovaním s cieľom zdiskreditovať samotnú existenciu Izraela než neúspešným pokusom o dejepisný argument.
Keď predseda Labouristickej strany Jeremy Corbyn, sám urputný antisionista, nevidí nič zlé na londýnskej nástennej maľbe znázorňujúcej zlých, nosatých plutokratov, ako hrajú monopoly na nahých chrbtoch trpiacich pracujúcich, tak je človeku nepochybne odpustené, keď vidí súvis medzi Corbynovým velebením Hamasu a staromódnejším typom antisemitizmu.
Možno je to nespravodlivé. Je možné, že Corbyn bol prosto len tupý. No niet pochýb, že horlivý antikapitalizmus sa občas zvrtne do antisemitizmu naľavo. To platilo vo Francúzsku konca 19. storočia, keď Georges Sorel a revolucionárski Syndikalisti videli Židov rovnako ako nástenní maliari v Londýne. A platí to ešte vždy o tých, čo dnes považujú Georgea Sorosa za najzločinnejšieho nepriateľa zodretých más.
Corbynova sektárska ľavica
Keď ide o ľavicu, treba rozlišovať. V Spojených štátoch každého demokrata presvedčeného, že vláda by mala pomáhať tým najbiednejším, neraz nazývajú ľavičiarom.
