Autor je umelec a publicista
Andrej Kiska, ktorý medzi slovenskými politikmi dlhodobo vedie rebríčky dôveryhodnosti, dokázal odolávať lacnému populizmu a čo viac, dokázal lacný populizmus poraziť.
Práve tým dlhodobo dráždil Róberta Fica, ktorý sa (poctivo študujúc prieskumy verejnej mienky) zo svojich postojov vždy snažil namixovať správny koktail tak, aby čo najviac vychádzal v ústrety ľudovým náladám. Nemal pri tom problém do svojho koktailu primiešať islamofóbiu, konšpiračné teórie, strach z utečencov alebo zviezť sa na nenávisti k etnickým menšinám.
V postojoch k Európskej únii sa Fico snažil lavírovať tak, aby do širokej náruče zhŕňal euroskeptikov aj priaznivcov hlbšej integrácie, rovnako širokospektrálne postoje zaujímal k našej geopolitickej orientácii. Ak to uznal za vhodné, v priebehu niekoľkých týždňov neváhal oportunisticky zásadne meniť rétoriku. To všetko s jediným cieľom – nadbiehať masovému vkusu a získavať percentá voličskej priazne.
