Udalosť týždňa
Takmer intifáda. Je možné kdečím – trebárs Hamasom – teoretizovať o nevine, ale faktom je, že šesťdesiat mŕtvych pod plotom je nesmierne veľa na jednu z najsofistikovanejších armád sveta, ktorá by si aj s akokoľvek radikálnymi prejavmi vedela poradiť aj miernejším spôsobom - vodné delá, slzotvorný plyn, napríklad.
Ani hlboké presvedčenie, že v palestínskej kauze je Izrael v práve, neospravedlňuje ostrostreľbu na živé terče od tej armády, ktorá si inokedy cení ľudský život až tak vysoko, že za jedného zajatého vojaka pustia na slobodu aj tisíce nepriateľov (teroristov).
Udalosť SR
Kiska. Prečo rozhodnutie o nekandidovaní tak dlho zdržiaval, vie asi iba on sám. „Prestoj“, ktorý iste natiahla dvojnásobná vražda, by mal akú-takú taktickú logiku iba v prípade pozitívneho rozhodnutia.
Rodina ako najdôležitejšia vec na svete obstojí v každej polemike, avšak emócia nedokončeného diela a nesplateného dlhu krajine, ktorá mu dala výsadu byť jej prvým občanom, zostane už natrvalo.
Ak je totiž Slovensko v stave, v akom ho vidí on sám („mafiánsky štát“), tak otázka, či vlasť nestojí za obeť, ho musí (a ešte bude) trýzniť a prenasledovať. Na čom nič nemení ani cukrík pre antificovské kruhy, že zápas nepovažuje za ukončený a v nejakom formáte sa ešte vráti.
Optimisti sa už dokonca rozšpekulovali, či to bude strana/nestrana, po komunálnych či iných voľbách, a tak ďalej. Nie, ak je rodina prvoradá, tak bude aj o pol roka, o rok či kedykoľvek, kým deti nevyrastú... Pre batalión záujemcov, ktorí – teoreticky – čakali len na Kisku, je ring definitívne voľný, ale radšej nechcime vidieť, čo všetko sa medzi povrazmi objaví.