Bolo by zaujímavé sledovať reakcie v straníckych centrálach po posledných vyjadreniach Andreja Kisku, že chce prispieť k zmene vládnutia na Slovensku a prehodnotil svoje rozhodnutie nevstúpiť do parlamentnej politiky. V niektorých mohlo zavládnuť ak nie zdesenie, tak minimálne nervozita.
Po spoločensky turbulentných mesiacoch od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je jasné, že tento rok volič nebude rozhodovať o zmene v predčasných parlamentných voľbách.

Poslanec Robert Fico nasrdený svojím deložovaním z Úradu vlády kope na všetky strany a betónuje nacionalistickú pozíciu Smeru, aby dokázal, že on naozaj nikde neodchádza. V premiérskom kresle sa videl aj Richard Sulík, ktorému sa nárokovaný titul líder opozície zdá priúzky.
A teraz im človek, o ktorom sa hovorilo, že o necelý rok sa vracia do Popradu za rodinou, oznamuje, že to nebude len ich boj. Hoci si Kiska pýta čas na premyslenie, ako si predstavuje svoj príspevok k zmene vládnutia na Slovensku, je jasné, že inak ako cez parlament a vládnutie sa to nedá.
V politike musíte často čítať medzi riadkami, politici menia postoje, každý zvažuje svoje ťahy dopredu ako v šachu, aby si pripravil čo najlepšiu pozíciu.
A platí to aj teraz: Andrej Kiska už povedal, že do nového boja vstupuje, len stále nepovedal ako. Ak chce niečo naozaj meniť, tú prvú časť svojho rozhodnutia by už meniť nemal.