Ahoj Peťo.
Si moje svedomie, zdôveril som sa Ti a povedal si mi rýdzu pravdu. Ten záblesk v ľavom rohu môjho ľavého oka bude pravdepodobne súvisieť s jeho pozadím.
Ohľaduplne, zároveň dôrazne si mi pripomenul môj denný špurt, stále v kruhu, dookola bez zastavenia, som vraj jeden upachtený veveričiak, zamotaný v sebe, to náhle zablikanie bude asi blikotanie môjho koncového svetla a ešte si to celé dorazil, že by som sa mal v dohľadnom čase zastaviť. Mrkneš sa mi vraj cez sietnicu elektrónkovým okohľadom do vnútra duše.
Ten záblesk sa objavil ráno, nenápadne, po obligátnej sprche, popri medovom rožku s meltou som si ako pravidelne na stôl vystieral denný plán svojho behu, a v jednom momente pol sekunda bliku v oku. Nerajbal som si ho päsťou, len som si z neho do rukávom osúšal žiaľ, už najmenej týždeň som bol totiž doma sám.
Všetko si mi podrobne prezrel, dobre, povedal si, čo si povedal, že sa to vraj bude riešiť medikamentózne, možno aj operatívne, nepovedal si presne čo a mne Ti začalo z toho blikania svitať.
Celý som sa zvnútra zavlnil, na rub som sa prevrátil, otočil som svoj životný cieľ, reku, za koho to pretekám. V akom športovom drese tu celý život hopsám. No a dospel som k poznaniu, že to svetlo bude znamenať prelom.
