Ono je to prosté a zaznelo to už miliónkrát. S fašistami sa nehlasuje.
Je to rovnako prosté ako to, že Zem nie je plochá a nie je stredom vesmíru, ľudia sa nelámu na kolesách za svoje názory, nevedú sa vojny voči iným náboženstvám či iným bohom.
Nesúdi sa božím súdom hádzaním zviazaných ľudí do vody a čakaním na to, či vyplávajú.

Ženy nie sú čarodejnice a neupaľujú sa na hraniciach, nepredávajú sa odpustky a antisemitizmus sa odsudzuje. Je zlé zneužívať malé deti, neprenasledujú sa protestanti a ani husiti.
Nepodpisujú sa deportácie spoluobčanov do koncentračných táborov a nepaktuje sa hitlerovcami, ustašovcami, fašistami a nacistami.
A malo by to byť dnes už všetkým jasné, že sa nepaktuje ani s kotlebovcami. Naozaj nie, ani trošičku.
Niekedy to trvá, ale vývoj ukázal, že cirkev v niektorých krajinách je schopná sebareflexie a uznať omyly minulosti. A keď sa tak stane, môžeme sa hoci aj pri potratoch opäť vrátiť k hodnotovej debate.
Lebo je tu aj ďalšia jednoduchá vec. Tí, čo sa spolčujú s fašistami, prestávajú byť partnerom na skutočnú diskusiu.